Prvá spoločná dovolenka
V lete v roku 2013 som bol ešte stále študentom na vysokej školy a tak nadbytkom finančných prostriedkov som veľmi nedisponoval. Takže v mojom prípade som o dovolenke a nie to ešte pri mori ani len neuvažoval. Raz, keď sme sa v rámci rande prechádzali po pešej zóne v Nitre, Petru upútala ponuka jednej cestovnej kancelárií ja som tomu nejak extra pozornosť nevenoval. Odvtedy začala spomínať dovolenku pri mori častejšie len ja som ju vždy schladil, že som študent a nemám peniaze na zvýš aby som išiel na dovolenku. Ale ona sa nedala. Pri našom ďalšom rande ma do tej cestovky vtiahla a začala riešiť veci ohľadne dovolenky a z ponúknutých možností ju oslovilo Taliansko-Bibione. S pracovníčkou cestovky ešte dotiahla nejaké detaily až prišlo na platenie kde mi navrhla, že mi dovolenku zaplatí čo som ja zásadne odmietol. Sú veci na ktoré nikdy nepristúpim a jednou z nich je keď niekto za mňa niečo platí. No bolo neskoro dovolenku mi zaplatila, že to mám brať ako darček. Termín odchodu bol koncom augusta.
Do talianska sme nešli sami, pridala sa k nám aj Petrina najlepšia kamarátka spolu so sestrou a priateľom. Bývali sme v apartmáne na prízemí pláž bola neďaleko varili sme si samy. Boli sme spokojný sem tam prišla nejaká hádka ale to je normálne keď sú dvaja ľudia stále spolu. Cez dovolenku som stále bol v duchu ponížený, že som si tú dovolenku nezaplatil sám a trápilo ma to čo som dával aj najavo, tým že som nebol vo svojej koži. Ja som vždy fungoval na tom, že som si problémy riešil sám a nikomu som ich nevešal na nos a tak tomu bolo aj tu. Dobre dovolenku som si užil ok fajn, ale nebolo to pre mňa to pravé orechové.
Pri mori som nebol prvýkrát s našimi som bol už aj predtým ale nejak ma to neoslovovalo a viac ma skôr bralo aktívna dovolenku niekde na slovensku s turistikou a a aktivitami v prírode ako len za také vylihovanie na pláži. Tvrdím, že najprv je treba poznať dobre Slovensko a až potom všetko ostatné. Petra sa s mojím názorom nestotožňovala a vždy, každý rok čom sme boli spolu chcela ísť pri more a tak ja som sa vždy prispôsobil. Navštívili sme krajiny ako Albánsko, Španielsko. Nehovorím, že slovensko sme nemali pochodené ale to boli len také krátkodobé pobyty také 1-2 dňové.
Prvý taký viacdňový výlet na Slovensku sme spolu strávili na wellness pobyte v Jasnej v hoteli Ostredok. Konečne som si prišiel aj na svoje boli sme na turistike na Chopku a Ďumbieri- najvyššom vrchole Nízkych Tatier. Petra si zase užila wellness tak každý bol spokojný. Výlet sme ukončili v tatralandií kde sme sa neskutočne vyšantili na tobogánoch.
Ďaľším takým výletom na ktorý si rád spomínam bol, vtedy keď sme navštívili Liptovský Trnovec v blízkosti vodnej nádrži Liptovská Mara. Počas tohto pobytu sme navštívili kontaktnú zoo s ktorej radosť mala Petra. Na druhý deň zase na moju radosť sme sa vydali na nie celkom jednoduchú turistiku na Veľký Choč. Výstup sme začínali z obce Valaská Dubová po celkom strmom vyschnutom koryte rieky a aj keď nám neprialo veľmi počasie nevzdávali sme sa. Keď sme vystúpili na vrchol- Veľký Choč bol som na Petru strašne hrdý, že to zvládla mal som z nej radosť. Po zostúpení dole do dediny sme sa vrátili dole do dediny a späť na hotel kde sme mali oddychový režim.
Ešte si spomínam na veľkonočné sviatky v roku 2017 keď sme sa vybrali na víkend opäť na Liptov tentokrát to bol Liptovský Hrádok. Kde sme si dali takú ľahšiu ale zato o ot krajšiu túru z Proseckej do Kvačianskej doliny a naspaäť do Prosieku. Aj keď bola Veľká noc tak počasie tomu absolútne nenasvedčovalo a miestami bola taká snehová metelica, že sme ledva prešli ale zvládli sme to a aj zo zástavkou v Kvačianskom pivovare na obed.
Škoda, že sme toho spolu viac nepochodili ale Petra nebola na turistiku a vždy keď som ju chcel niekam zobrať z toho nič nebolo a musel som vymyslieť iný program, ktorý bude pre ňu viac záživnejší tak sme väčšinou vždy skončili na nákupoch. Hmm ale človek sa rýchlo mení....